Podcastová séria Fér plan o priblížení stavebnej legislatívy bežným ľuďom
Keď som prišla do podpredsedníckej funkcie na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu, chcela som spraviť niečo, čo by prinieslo témy stavebnej legislatívy bližšie ľuďom. S ohľadom na moje predošlé pôsobenie v relácii Živé Mesto FM na Rádiu FM som vytvorila nový formát podcastu - kompaktnej série pod názvom Fér Plan.
V tejto sérii figurujem ako sprevádzajúci hlas, ale v skutočnosti som vytvorila a viedla celý projekt, ktorý zastrešili potom nesmierne talentovaní ľudia ako urbanistka Martina Jakušová, režisérka Tereza Križkova, hudobný producent Pierre Urban. Druhým hlasom podcastu sa stal herec Přemysl Boublík. Samozrejme nič z toho by neprebehlo bez organizačnej podpory môjho vedúceho kancelárie Richarda Borisa.
Nahrali sme 7 dielov, z ktorých 5 bolo vydaných (s ohľadom na politické zmeny a zásahy do legislatívy). Nižšie nájdete sumár všetkých dielov. Prajem príjemné počúvanie.
DIEL PRVÝ: LE CORBUSIÉR V PASCI
Svetlotechnická norma existuje od roku 1955. Stala sa záväznou pre všetky nové bytové priestory, ktoré sa stavali v Československu. Bola súčasťou socialistického centralistického plánovania, ktoré stavalo na funkcionalistických myšlienkach a chápalo budovanie miest ako vytváranie dobre nastavených strojov, ktoré majú ľuďom poskytovať moderné priestory s novými kvalitami - dostatkom priestoru, svetla a s vyššími hygienickými štandardmi, než to bolo pred vojnou.
Svetlotechnická norma priniesla ľuďom preslnené byty, hygienickejšie prostredie a množstvo priestoru. Naše mestá sa kvôli dostatočným odstupom a presvetleniu bytov však stávali menej husté a rozťahovali sa do krajiny. Priestory medzi domami sme nevedeli a dodnes nevieme vhodne využívať. Povedzme v Petržalke sú medzi bytovými domami „územia nikoho“ o veľkosti menšej obce.
Dnes stojíme pred otázkou, čo je pre nás dôležitejšie: Svetlo za každú cenu? Široké rozostupy alebo kompaktné mesto s bohatým životom?
DIEL DRUHÝ: KLONDIKE DEVELOPMENT
Zlatá horúčka na Klondiku sa pokladá za jednu z najväčších zlatých horúčok na svete. Čo sa vtedy stalo? V roku 1897 nastala masová migrácia obrovského počtu ľudí do opustenej oblasti okolo rieky Klondike, kde boli nájdené významné množstvá zlata.
V druhej epizóde podcastu Fér Plan spomína naša podpredsedníčka Milota Sidorová na rozhovor so slovenským developerom kedy zistila, že Bratislavu volajú Klondike. Tak ako rieka zlatej horúčky i mesto ponúkalo obrovské príležitosti na poli stavebníctva. Stačilo sa len zohnúť a rovno vytiahnuť zlato. Stavebná horúčka zachvátila nielen mesto, ale podobný prístup platil pre celé Slovensko. Developeri sem chodili radi, lebo sa tu dalo rýchlo zbohatnúť a ísť ďalej. Aké to malo dopady? Čo u nás zanechal klondike development a prečo sa mu čiastočne darí dodnes?
Bližšie sa pozrieme na jednu z najväčších suburbií Bratislavy - Chorvátsky Grob. Je to jedna z mnohých obcí v blízkosti väčších miest, ktoré sa rozvinuli do rozľahlých predmestí. Je však rýchly stavebný boom, ktorým takéto obce prechádzajú, v konečnom dôsledku prínosný? Aký priestor pre život vytvárame v meste a na jeho okraji?
Pridajte sa k nám na prehliadku Klondike developmentu spolu s hosťami, ktorými sú: Peter Szalay - teoretik architektúry, Miroslav Marynčák - architekt, obyvateľ a exstarosta Chorvátskeho Grobu a Slávka Salajová - poradkyňa úradu pre oblasť územného plánovania. Budeme hľadať spôsoby, ako v budúcnosti tento prvoplánový prístup odhaľovať a vyhýbať sa mu.
DIEL TRETÍ: KURIÓZNY PRÍBEH KATASTRA
Tretí diel podcastu Fér Plan na príklade kuriózneho prípadu pána Cifru, chalupára v Súlovciach, otvorí množstvo otázok ohľadom fungovania katastra nehnuteľností a odhalí, pre mnohých možno nečakané súvislosti, ako je to v krajine poprepájané. Čo s čím súvisí a prečo vznikajú patové situácie, z ktorých nie je rozumná cesta von. Alebo že by bola?
Hosťami podporedsedníčky nášho úradu Miloty Sidorovej sú dnes Vladimír Raškovič, podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR; Magda Horňáková, krajinná a záhradná architektka; Martin Cifra, chalupár v Súlovciach a Martin Kováč, štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Tých položených otázok je skutočne veľa. Dozviete sa, čo je ROEP alebo register obnovenej evidencie pozemkov. Prečo je dôležité, aby boli majetkové pomery parciel zmysluplne vysporiadané? Ako to súvisí s lepším a férovejším plánovaním miest a krajiny? Čo vlastne je ten kataster nehnuteľností? Čo je register E, a čo je potom register C? Prečo vôbec máme na Slovensku dva rozdielne registre? A čo pozemkové úpravy?
Priblížime vám problém chalupára, ktorý v Súlovciach prišiel kvôli ROEP o prístup k ceste, a jeho pozemok tak výrazne stratil na hodnote. Nejde však len o problém samotných vlastníkov. Tu sa tie problémy iba začínajú nabaľovať a ich dopad je o moc širší - spoločenský, ekonomický i environmentálny.
Žijeme v dobe, kedy výrazne pociťujeme klimatické zmeny. Aby sme zmiernili ich dopady, ako sú sucho a prívalové dažde, potrebujeme zrealizovať množstvo opatrení. Čo bráni, aby boli zrealizované?
Ozaj, a viete, čo je „sponge city“ alebo teda hubové mesto? O dôvod viac, aby ste si náš podcast vypočuli. Nestačí? Tak si tipnite, v ktorej európskej krajine majú poľnohospodári k dispozícii najväčšie polia v Európe? Odpovede na tieto otázky a ešte omnoho viac sa dozviete v našom treťom podcaste Fér plan.
DIEL ŠTVRTÝ: DIGITÁLNA DVOJIČKA
Skvalitniť a efektívnejšie plánovať rozvoj miest, či samotný život ľudí napríklad v oblasti dopravy, sociálnych služieb či úpravy verejných priestranstiev. Po tom túžia nielen zástupcovia miest a obcí, ale najmä samotní občania. Ako k tomu môže v územnom plánovaní prispieť digitálna dvojička a aká vlastne bude digitálna dvojička Slovenska, sa dozviete v dnešnej štvrtej epizóde podcastu Fér Plan.
Prezradíme tiež, čo to vlastne digitálna dvojička je, čo všetko v rámci nej mapujeme a aké dáta v nej reálne uvidíme. Odkryjeme stratégiu digitálnej dvojičky, povieme si o jej ďalších prínosoch a ako nám pomôže vyvarovať sa chýb, ktoré sa stávajú vo fyzickom svete. Dotkneme sa všetkých 6 aspektov digitálnej dvojičky – a to priestorového, ekonomického, technologického, environmentálneho, sociálneho i kultúrneho.
Naša digitálna dvojička je súčasťou projektu informačného systému a bude obsahovo napĺňaná postupne v etapách. No už od začiatku bude disponovať množstvom rôznorodých dát. V podcaste vám prezradíme, čo jej jednotlivé etapy od apríla 2024 až do jari 2032 umožnia. Prezradíme tiež, ako sa dáta zbierajú a povieme si aj o svetovo unikátnom podzemnom scanovaní.
Bližšie si posvietime na digitalizáciu mestskej zelene v Žiari nad Hronom, ktorá je súčasťou štúdie realizovateľnosti digitálnej dvojičky krajiny, na ktorej spolupracuje multiprofesionálny tím odborníkov z Technickej univerzity v Košiciach. Dobrou správou je, že v rámci zelene sa budú pridávať aj parametre, ktoré prispejú ku zníženiu obsahu CO2 v ovzduší, či k realizácii vodozádržných opatrení s cieľom zmierniť negatívne dôsledky klímy.
Tak ako, treba sa digitalizácie báť? Aj to je otázka, na ktorú zodpovieme v našom štvrtom podcaste Fér Plan, na ktorého počúvanie vás týmto pozývame. Hosťami podpredsedníčky úradu Miloty Sidorovej sú tentokrát Pavol Karasz, IT analytik UUPV SR ; Natália Junáková, špecialistka na ochranu a tvorbu krajiny zo Stavebnej fakulty TUKE a Jason Pomeroy, singapurský architekt, profesor z Cambridge univerzity, Wolfson College.
DIEL PIATY: POSLANIE ARCHITEKT
Piata epizóda podcastu Fér Plán je zamyslením nad zmyslom, prácou, fungovaním, hodnotovým nastavením, ale najmä budúcnosťou architektov. Jednoducho hlbokým zamyslením sa nad poslaním týchto tvorcov prostredia. Doba sa rýchlo mení a architekti musia promptne reagovať na všetky zmeny, ktoré sa dejú v prostredí okolo nás. Pokiaľ chceme prežiť, jednou z najvýznamnejších úloh dnešnej architektúry je venovať sa minimalizácii dôsledkov našej činnosti na prostredie, hlavne na dôsledky zmeny klímy. Dá sa povedať, že stojíme na prahu nového sveta.
V podcaste sa tak dozvieme:
Akým výzvam čelí súčasná architektúra,
Aký bol prechod analógovej tvorby k novým softvérom,
Umelá inteligencia (AI) už dnes zvláda navrhovať prostredie, nahradí architektov úplne,
Ako hľadať nové architektonické a urbanistické riešenia v dnešnom komplikovanom svete,
Ostáva priestor na vnútornú kvalitu a krásu architektúry,
Platí priama úmera medzi kultúrnou spoločnosťou a dobrou architektúrou,
V čom je prínos multigeneračných a multidisciplinárnych tímov pri takýchto projektoch,
Aké zručnosti bude musieť mať dobrý architekt a aké nástroje by mal ovládať.
Aby sme spoznali čo najširšie spektrum názorov o aktuálnych výzvach architektúry, zhovárali sme sa hneď so 4 odborníkmi - zástupcami odlišných zameraní aj rôznych generácií. K téme sa vyjadrujú: Imrich Pleidel, skúsený praktizujúci architekt s dosahom na legislatívu; Katarína Smatanová, predstaviteľka strednej generácie architektiek pôsobiaca aj v akademickom prostredí; Ľuboš Moravčík, stavebný inžinier zaoberajúci sa digitálnymi nástrojmi plánovania miest s akademickými skúsenosťami, a tiež aj predstaviteľka najmladšej architektonickej generácie - študentka architektúry pracujúca zároveň pre renomovaný ateliér Lucia Ďurčová.
Vypočujte si poslednú epizódu z prvej série podcastov Fér Plan, ktorá je hĺbkovou sondou prinášajúcou odpovede na otázku, v čom je vlastne budúcnosť architektúry a urbanizmu?