Shared Cities Atlas uplatňuje nový globálny model zdieľania architektúry a verejnej sféry v situáciach špecifických pre podmienky siedmych stredoeurópskych miest. Mapovaním súčasných trendov zdieľania v prípadových štúdiách kontextualizujeme tento jav vo výskumných prácach, esejách a fotografiách.

Myšlienky „práva na mesto“, spoločných zdrojov alebo mestských obyčajov “, ktoré reprezentujú súčasný architektonický diskurz ilustrujú posun paradigmy smerom k perspektíve zdieľania. V „shared cities“ sa dôraz kladie na právo prerobiť mestá ako formu mestskej sociálnej zmluvy so špecifickým kreatívnym alebo kritickým programom. Atlas predstavuje tvorivé formy zdieľania založené na idealistických pozíciách a kolektívnych akciách - nové prístupy k zdieľaniu priestorov a architektúry, skúsenosti a vedomosti, informácií alebo kolektívnej histórie.

V našich mestách sa zvyšuje počet áut na úkor verejných priestorov a života v nich. Chodníky a námestia sa postupom rokov menia na parkoviská a berú veľmi malý alebo žiaden ohľad na desaťtisíce chodcov, ktorí každý deň kráčajú do práce, domov, do zdravotných, školských, či rekreačných zariadení. Reklama zaplavuje fasády aj priestor na ulici. Hoci oblasť medzi historickým Starým mestom a Novým mestom Bratislavy intenzívne využívajú chodci, veľké bulváre a veľkoryso navrhnuté námestia minulosti neposkytujú kvalitný, ani bezpečný priestor pred pohyb po nich.V posledných rokoch v tejto zóne existuje množstvo občianskych, profesných či investorských iniciatív. Pôsobia v nich ľudia, ktorí aktívne vytvorili množstvo štúdií, manuálov, organizujú spoločenské a susedské akcie, skúšajú pilotné projekty či dokonca sami investujú do rekonštrukcie a údržby verejných priestorov. Zaujímavým faktom je, že situácia v zóne nie je novinkou v histórii Bratislavy. Nie je to prvýkrát, keď voláme po utlmení dopravy a zlepšení podmienok pre chodcov. Požiadavky sa periodicky opakujú od roku 1940, no žiadna zo štúdií sa nepreniesla do reality. Úsilie ich aktérov však otvára dôležité otázky o podobe širšieho centra aj v roku 2018.

Ako sa môže zóna medzi lukratívnym turistickým centrom a Novým Mestom stať opäť príťažlivou pre ľudí? Ako môžu ulice a námestia zóny byť opäť bezpečnými a efektívnymi dennými cestami pre chodcov a cyklistov a ako môžu pomôcť pri znižovaní zbytočnej automobilovej prevádzky? Ako sa môže zeleň a mestský mobiliár opäť navrátiť do oblastí prirodzeného pohybu občanov? Ako môžu úradníci a politickí predstavitelia radnice využiť potenciál aktivít obyvateľov a investorov a spoločne tak konečne pretaviť vízie do dlhodobo želanej reality?

Edičná spolupráca: Lívia Gažová, Adrián Gubčo, Lucia Ďurčová, Peter Netri

Klient: Green Foundation, nadácia, oz Punkt

Publikované: leto 2018

Sprievodca umiestnením vonkajšej reklamy jednoducho vysvetľuje pravidlá a príklady vhodnej a nevhodnej reklamy na Obchodnej ulici. Ukáže, ako je možné umiestniť reklamu legálne a citlivo na fasády budov a prevedie vás procesom schvaľovania reklamy na rôznych úradoch.

Klient: Obchodná a okolie, Mesto Bratislava

Publikované: Máj 2018

ISBN: 978–80–972849–1–6

Na rozdiel od mnohých participatívnych procesov, ktoré sa dejú u nás či v zahraničí a odohrávajú sa v miestach, kde komunita neexistuje, je Panenská a jej okolie sociálne mimoriadne vyspelou oblasťou​. Komunita na Panenskej a v okolí má prehľad o dianí na ulici a vyžaduje informovanosť a možnosť reálne ovplyvniť život na ulici. Participatívny proces je ideálnym riešením pre pripomienkovanie nielen jednotlivých návrhov ulíc, ale aj jedinečnou možnosťou zamyslieť sa nad dlhodobejšou víziou oblasti ako takej.

Výsledkom procesu bude Manuál riešenia verejných a uličných priestorov v zóne Panenská-Podjavorinskej a okolie, ktorý zadefinuje kvalitu verejného priestoru a nastaviť metodiku tvorby verejných priestorov v tejto rezidenčnej časti Starého Mesta. Manuál prinesie základné priestorové a materiálové pravidlá a princípy tvorby prepojených uličných profilov. Tieto pravidlá stanovia limity, ale aj možnosti jednotlivých priestorov. Ďalšou fázou procesu môže byť konkrétne spracovanie rekonštrukcie Panenskej.

Spolupráca: PUNKT, občianske združenie

Klient: Bratislava - Staré Mesto

Publikované: jar 2018

Príprava koncepčnej štúdie Palackého triedy, jednej z najvýznamnejších osí Pardubíc.

Spolupráca: Marko&Placemakers

Klient: Mesto Pardubice

Publikované: 2018

Cieľom koncepčnej štúdie bola revitalizácia vltavského brehu - Na Františku, tak aby sa stalo opäť miestom pre príjemné a bezpečné trávenie času. Projekt hľadal rovnako odpoveď na otázku, ako rekonštruovať miesto s tak bohatou históriou. Počas procesu participácie s miestnymi vlastníkmi sa nám podarilo odhaliť niekoľko súkromných investícií, ktoré sa stali katalyzátorom koordinačnej štúdie a formulovania udržateľnej vízia Dvořákovho nábrežia. Táto štúdia zefektívni súčasné a budúce investície týkajúce sa verejných priestranstiev súkromných aj verejných aktérov. 

Autorský kolektív: Milota Sidorová, Jan Kadlas, Petr Návrat

Klient: Institut plánování a rozvojě hl. města Praha

Vydané: Apríl 2016

V spolupráci s teamom ONplan Lab som sa podieľala na tvorbe a prevedení komplexného participatívneho procesu, ktorý hľadal víziu a stratégiu pre Mlynský ostrov v Pardubiciach. Územie je charakteristické veľkými kontrastami - od ikonického Gočárovho mlynu, cez upadajúcu pekárensku výrobu až po populárny, nedávno rekonštruovaný park Na Špici. Zástupcovia mesta predpokladajú, že ide o územie, ktoré sa bude v budúcnosti transformovať a rozhodli sa vizionársky pripraviť regulačný plán, ktorý by bránil nekoordinovanému zastavaniu. Proces zahŕňal prieskum vlastníkov, participáciu, výskum a publikáciu a organizáciu architektonického workshopu. 

Štúdia sa stala povinným podkladovým materiálom pre súťažné architektonické teamy.

Spolupráca: Petr Návrat, ONplan Lab

Klient: ONplan lab, The City of Pardubice

Autorský kolektív: Petr Návrat, Milota Sidorová, Katarína Vankušová

Vydané: jeseň 2016

Sociálno-ekonomická štúdia Obchodnej ulice je prvá svojho druhu na Slovensku. Pomáha identifikovať kľúčové problémy a potenciály tejto historicky dôležitej nákupnej destinácie. Štúdiu zadalo občianske združenie Obchodná ulica a okolie, ktoré spája vlastníkov podnikov, majiteľov budov a ďalšie zainteresované strany s cieľom vytvoriť dlhodobú víziu a koordinovanú koncepciu ulice a zlepšovania podmienok pre podnikanie v centre Bratislavy,

Výskum spája kvalitatívne a kvantitatívne metódy založené na rozhovoroch s viac ako 120 podnikmi a poskytuje prehľad o ekonomických a sociálnych aspektoch ulice s cieľom informovať a riadiť jeho budúcu transformáciu. Zapojenie vizuálnej interpretácie kľúčových štatistík dopĺňajú etnografické profily vybraných obchodov, ktoré zachytávajú ľudí a miestny charakter tohto dynamicky sa meniaceho mestského priestoru. Audit verejného priestoru, jeho využitia a pohybov v ňom pomáha vytvoriť si holistický obraz potenciálu ulice.

Napriek rýchlo sa meniacim maloobchodným trendom a novým urbanistickým vývojom, ktoré ovplyvňujú mesto, štúdia odhaľuje, že Obchodná ulica má dobrú základňu a realistický potenciál pre pozitívnu transformáciu. Zistenia ukazujú odolnosť voči nákupným centrám, ktoré sa od 90. rokov agresívne rozšírujú po Bratislave a silne ovplyvňujú všeobecné spotrebiteľské návyky. Skutočnosť, že takmer polovica obchodov na Obchodnej ulici je nezávislá, je práve jej konkurenčnou výhodou oproti generickej ponuke a zážitku, ktoré ponúkajú nákupné centrá.

Obsah a priestorová rozmanitosť maloobchodnej ponuky je avšak často negatívne interpretovaná prostredníctvom formálnej nekonzistentnosti, nedostatku parkovania alebo nedostatku zelene. Paradoxne, rozmanitosť, integrácia a dobrá dostupnosť verejnej dopravy sú základnými kvalitatívnymi parametrami pre dlhodobú udržateľnosť tohto jedinečného miesta.

Spolupráca: Marko & Placemakers

Autorský team: Petra Marková, Milota Sidorová, Igor Marko

Publikované: november 2015

Kreatívne a kultúrne odvetvia sa stali skutočným motorom mestskej ekonomiky v mnohých európskych mestách. Múzeá, divadlá, coworkingové, výstavné priestory sa teraz zdržiavajú v tzv brownfieldoch. Prostredníctvom fyzickej revitalizácie sa kultúra teraz dostáva do priameho priesečníka s urbanistickým plánovaním. Tieto budovy sú teraz novými centrami kultúrneho a spoločenského života.

V súčasnosti iba v Prahe existuje viac ako 108 brownfieldov. Zo strany kreatívnych kolektívov alebo jednotlivcov zároveň rastie dopyt po cenovo dostupných pracovných priestoroch . Objavuje sa tu neuralgický bod, kde sa spája aktivita zdola s tvorbou politík. Zároveň už poznáme niekoľko efektívnych nástrojov na reguláciu týchto priestorov - reguláciu nájmu, finančnú podporu alebo podporu medzisektorových projektov.

Ako môže byť znovuobsadenie brownfieldov tvorivými kolektívmi prospešná pre rozvoj mesta? Aké kroky by mali kreatívci uskutočniť? Ako pristupovať k riadeniu, financovaniu a uzatváraniu zmlúv? Aký druh komunikácie / spolupráce by bol najúčinnejší medzi aktérmi? Sú existujúce a vznikajúce tvorivé zoskupenia schopné navzájom spolupracovať? Ako môže kolektív dodávať vysoko kvalitný program popri neraz náročnej správe budovy?

Autori: Milota Sidorová, David Kašpar

Klient: festival 4 + 4 dni v pohybe, Praha

Dizertačná práca skúma dopady trhov na verejné priestoranstvá. V prvej časti mapuje vývoj trhov a trhovisk, premeny na tržnice, éry úpadku a návrat do mestského priestoru vo forme blších a farmárských trhov.  Práca sleduje úlohu trhov ako katalytických elementov sociálneho a ekonomického života. Vo svojej metodológii skúma charakteristiky 18 trhov v Prahe a Berlíne s cieľom zachytiť charakteristiky úspešného trhu.

Dizertačná práca sa zameriava sa tri prípadové štúdie trhov vo verejných priestranstvách rôznych vlastností (nám. Jiří z Poděbrad, Praha, Kollwitz Platz, Berlín a Svatoplukovo námestie, Nitra). V teoretickej časti dizertačná práca tiež zavádza definíciu a princípy katalytického dizajnu ako spôsob plánovania mesta s dôrazom na vyvíjajúci sa proces v čase a priestore.

V súvislosti s touto problematikou kladie autorka tieto otázky: Čo definuje úspešný trh? Ako môžu trhy ovplyvňovať spoločenský a ekonomický život vo verejných priestoroch a naopak, ako môžu verejné priestory ovplyvniť trhové kvality? Môže vysokokvalitný verejný priestor zvýšiť pozitívne vplyvy trhov? Ako môžu mestskí dizajnéri, krajinní architekti a urbanisti kreatívne využiť prvok trhu pri obnove miest v komplexných a dlhodobých plánovacích stratégiách?

Klient: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Publikované: apríl 2014